Snáď nás nechcete zatiahnuť do tretej svetovej vojny kvôli Ukrajine?!

Použitie jadrových zbraní v prebiehajúcej vojne na Ukrajine je nepravdepodobné, ale nie úplne vylúčené. Hoci diskusia o možnosti ich použitia narastá, treba mať na zreteli, že žijeme v mediálnom svete zahltenom propagandou a falošnými informáciami.

V prípade ruských, stále častejších, zmienkach o možnom použití jadrových zbraní ide predovšetkým o jedno: 

Vyvolať strach, obavy v krajinách podporujúcich Ukrajinu, aby tieto ďalej Ukrajinu nepodporovali. Tento tlak sa dá snáď zapísať do jednej vety: ”…veď snáď nechcete, aby sme sa nechali kvôli Ukrajine zatiahnuť do jadrového konfliktu, do tretej svetovej vojny?!” 

Zmienky o jadrových zbraniach pripomínajú ďalšie pokusy o nátlak rozširovaním propagandy o “zázračných” zbraniach, ktoré má mať Rusko k dispozícii. Pred pár dňami boli plné noviny napríklad o ponorke Belgord a opisom jej priam fantastických schopností. Iste, fantastický výkon  je už to, že ju vôbec, po 27 rokoch výstavby, spustili do služby.  Dôležité je, že sa o nej hlavne veľa hovorí a veľa bojí. 

Vzhľadom na svoju účinnosť sú jadrové zbrane dlhodobo považované skôr za nástroj politického nátlaku, ako reálnych vojenských plánov. Do medzinárodných vzťahov priniesli paradoxne aj vysokú úroveň stability medzi hlavnými “jadrovými” hráčmi. Tzv. doktrína  MAD (vzájomné zaručené zničenie) spoľahlivo fungovala a odstrašovala možnosť použitia týchto zbraní po desaťročia.

Nezdá sa, že by sa základné premenné (nemožnosť výhry v jadrovom konflikte) zásadne zmenili natoľko, aby sa Rusko dokázalo odhodlať použiť jadrovú zbraň už len voči Ukrajine, nehovoriac o členských štátoch NATO.  Pravdou je, že Rusko je dnes reprezentované človekom, ktorý vystaval mocenskú pyramídu úzkostlivo štíhlo a existujú obavy nakoľko racionálne dokáže vyhodnocovať situáciu a potenciálne následky. 

Použitie tzv. taktickej jadrovej bomby, čo i len na demonštratívne účely, by bolo odhodenie tabu s ťažko predpokladateľnými dôsledkami. Mimochodom, reakcia “západných” štátov by nevyhnutne prísť musela. V rozsahu a spôsobe však panuje informačná hmla.  

Hmla, neistota, ktorá je tiež v zásade prostriedkom nátlaku a súčasťou doktríny “odstrašenia”. Štáty však dostatočne dôrazne dávajú najavo, že prípadná reakcia by musela byť adekvátne tvrdá. Taká, aby jasne ukázala aj prípadným iným “wanna be” jadrovým hráčom, že jadrové zbrane tu nie sú na používanie a nátlak. Samozrejme, nemusí ísť nevyhnutne o reakciu za využitia jadrového potenciálu. Vyspelé konvenčné zbrane dokážu v mnohých prípadoch tie jadrové efektívne zastúpiť a v okamžitom účinku často aj predčiť. 

Zaujímavosťou v tejto súvislosti ostáva, že NATO znížilo svoj arzenál taktických jadrových zbraní na približne 200kusov, pričom Rusko disponuje odhadom okolo 2000ks porovnateľne ničivých hlavíc. Často sa hovorí o taktických jadrových zbraniach, ako o tých “slabších” , “menších”. Je to pravda ak ich porovnáme napríklad s jadrovými zbraňami určenými pre strategické využitie. No treba si uvedomiť, že aj tieto “menšie” v súčasnosti dosahujú energiu a účinnosť  “atómovky“ použitej v Hirošime. Zároveň však platí, že ich použitie na bojisku je veľmi otázne aj vzhľadom na ich reálnu účinnosť. Jednoducho, vedia zničiť, kriticky znehodnotiť infraštruktúru, mestá, zabiť a zničiť životy mnohým ľuďom, ale použitie voči jednotkám v teréne sa pri rôznych simuláciách vyhodnocovalo ako nejednoznačné. 

Sumárom, požitie jadrových zbraní je:  

a) komplikované už len z pohľadu rozhodovania (ak sa nejedná o odvetný útok) a to dokonca aj v Rusku (Možnosti použitia podľa Ruskej doktríny: 1. odvetný útok v prípade napadnutia jadrovými zbraňami 2. použitie jadrových zbraní v prípade osudového ohrozenia štátu) 

b) je nejasné čo by sa prípadným útokom/demonštráciou mohlo vôbec dosiahnuť. Zničenie prepravného logistického uzlu? Letiska? Živej a mechanizovanej sily protivníka? Kde? na (už) vlastnom území? Či rovno na území Ukrajiny? Ukážka, ktorá by bola takým šokom pre Ukrajincov, že by prestali vzdorovať a pre ostatné krajiny, aby prestali Ukrajinu podporovať? Nemôže byť reakcia náhodou aj opačná?  

c) použitie tohoto typu zbraní by Rusko veľmi pravdepodobne medzinárodne odtrhlo aj od zbytku sveta, možno s výnimkou Severnej Kórei a Iránu. 

Preto ostáva použitie jadrových zbraní v prebiehajúcom konflikte stále skôr psychologickou pákou na oslabenie rozhodnosti pomoci Ukrajine zo strany západných štátov.  Mobilizácia, ako aj neúnavný tlak na Bielorusko, aby otvorili tzv. severný front naznačuje, že Rusi ešte stále nevyčerpali svoje konvenčné možnosti. A podlomenie odhodlania pomoci brániacej sa Ukrajine patrí medzi nástroje, na ktoré sa Rusi zjavne veľmi spoliehajú. EÚ už avizuje, že dokáže prežiť aj bez zastaveného ruského plynu. Avšak  na roky rozbité a nejasné dodávateľské vzťahy majú napomôcť, spolu s (doposiaľ) účinnou ruskou propagandou a vyhrážaním sa stále väčšou eskaláciou aj použitia jadrových zbraní, vyvolať tlak na obyvateľov čo by malo donútiť vlády vzdať podporu brániacej sa Ukrajiny a podvoliť sa podmienkam, ktoré si budú diktovať v Kremli (či v bunkri?).  

Ostáva tak otázne, či si štáty EÚ (a jej obyvatelia) nechajú vnútiť falošnú dilemu uvedenú v nadpise článku a diktát. Nepodvolenie sa bude znamenať, že EÚ má šancu sa stať rešpektovaným medzinárodným subjektom. Hranie podľa kariet ťahanými v Moskve bude znamenať slabú, nejednotnú Európu rozbitú v partikulárnych záujmoch svojich členských štátov. Žiaden európsky štát však nie je dostatočne silný, aby dokázal vzdorovať mocenským globálnym pohybom a tlakom, ktoré sa dajú očakávať. Preto je aj v záujme Slovenska udržať jednotu v rozhodnutiach Európskej únie aj pri ťažkých otázkach týkajúcich sa energetických tém, ale aj v obrane a bezpečnosti. Napriek, ale aj najmä kvôli jadrovému zastrašovaniu jedného agresívneho štátu potrebuje ukázať, že sa pod krízami nerozsype len kvôli tomu, že si to niekto zvonku praje.

Martin Fedor

Článok bol v skrátenej verzii publikovaný aj na sme.sk, 11. 10. 2022