Ustrážime si naše nebo?

Aj prebiehajúca vojna na Ukrajine nám ukazuje, ako dôležitá je účinná protivzdušná a protiraketová obrana. A čo sa deje, keď nie je. ICE dlhodobo poukazuje na nutnosť riešenia pre ochranu slovenského neba. Nedávno sme v rámci projektu, ktorý láskavo podporilo aj Ministerstvo obrany SR, dokončili sumarizujúci dokument, ktorý analyzuje potreby, možnosti a trendy v oblasti efektívneho zabezpečenia protivzdušnej obrany. Tento článok je len pokusom upozorniť na problematiku, ktorej (zatiaľ) nevenujeme dostatočnú pozornosť.

Pred niekoľkými dňami sme zaregistrovali, že Slovensko opúšťa, jednotka Holandskej armády spolu s jednou batériou systému protivzdušnej obrany Patriot.  

Pred nasadením tohto systému Holandská vláda stanovila mandát pre jeho pôsobenie na území Slovenska na šesť mesiacov, pričom tento mandát nebol predlžený a jednotka sa vracia späť.  

Počuli sme ukľudňujúce vysvetlenia, že sa tak deje po vyhodnotení bezpečnostnej situácie. Paradoxne takéto vyhlásenia prišli v čase kedy bolo územie štátu v susedstve Slovenska priam zasypávané ruskými raketami, ničiacimi civilnú infraštruktúru i mnohé životy. Podľa správ sa im podarilo viaceré zostreliť, no väčšina predsa zasahuje ciele, niektoré len pár desiatok kilometrov od našej štátnej hranice.  

Aj tieto posledné útoky ukazujú na zásadnú dôležitosť protivzdušnej obrany pri snahe ochrániť nielen vojenskú, ale i civilnú infraštruktúru, zachrániť čo možno najviac životov. Napokon schopnosť zamedziť nepriateľovi ovládnuť nebo nad územím štátu môže rozhodnúť o akejkoľvek schopnosti brániť sa v moderných konfliktoch. Podľa expertných hodnotení, práve schopnosť ukrajinských protivzdušných batérií rozhodla v prvom dni vojny o nemožnosti realizovať bleskové ovládnutie hlavných rozhodovacích centier ukrajinského štátu ruskými vojskami. Protivzdušná a protiraketová obrana, schopnosť eliminovať protivníkove útoky zo vzduchu, sa takto stala jednou z kľúčových spôsobilostí, ktorá zohráva nezastupiteľnú úlohu pri obrane národnej suverenity a preto si vyžaduje osobitnú pozornosť. Úloha jednotiek protivzdušnej a protiraketovej obrany je životne dôležitá na odolanie prvotným vzdušným úderom pre obranu kritickej infraštruktúry štátu a zachovanie bojového potenciálu pozemných a vzdušných jednotiek. 

V prípade Slovenska sa vypuklo ukazuje kritická nedostatočnosť spôsobilosti našej protivzdušnej obrany efektívne sa vysporiadať so vzdušnými hrozbami, ktoré sa v poslednom období výrazne zmenili a ku klasickým hrozbám (lietadlám) pribudli balistické rakety, krídlaté rakety s plochou dráhou letu, ako aj bezpilotné prostriedky (drony).  

Nie je to kvôli odovzdaniu systému S-300 na ochranu ukrajinských miest. Ani kvôli uzemneniu slovenských/ruských stíhacích lietadiel. Je to z dôvodu, že OS SR majú vo výzbroji zastarané protivzdušné systémy, ktoré nedokážu čeliť súčasným a budúcim vzdušným hrozbám na báze nových technológii.  

Je asi zrejmé, že Slovensko si nemôže dovoliť budovať všetky aspekty /spôsobilosti moderných ozbrojených síl. Nedokážeme prezbrojiť našu armádu účinnými a najmodernejšími prostriedkami pozemných síl, vzdušných síl a to hovoríme stále len o vybavení a nezdôrazňujeme azda najdôležitejší aspekt- dostatočne početný, kvalitne vycvičený personál. 

Preto je určenie priorít  tak zásadné. V niečom sa dokonca môžeme a musíme spoliehať na pomoc spojencov. Nie všetko musíme nakupovať, ako napríklad protivzdušné a protiraketové systémy ďalekého dosahu so spôsobilosťou ničenia balistických rakiet.

Sú však spôsobilosti, ktoré by sme vo výbave našich ozbrojených síl nutne mali mať. Ako vidíme, systémov protivzdušnej obrany nie je veľa ani u našich spojencov. A tí si ich radšej udržia pre vlastné potreby na vlastnom území. Už to, že viaceré spojenecké krajiny boli ochotné okamžite vypomôcť s prostriedkami protivzdušnej obrany na slovenskom území je nielen o uvedomení si spoločného ohrozenia, kvalitnej slovenskej obrannej diplomacie, ale aj dôkazom fungujúcej spojeneckej aliancie.  

Je však jasné, že Slovensko potrebuje ochrániť čo najviac objektov vojenskej , ale i civilnej infraštruktúry čo najviac nášho územia, miest pred hrozbami, ktoré dávno nie sú teoretické, hypotetické a ani vzdialené. Ako vyzerajú v realite, to nám napokon denne ukazujú zábery zničených domov, fabrík, elektrární, mostov, ale aj škôl či  nemocníc zo susednej krajiny. 

Na zabezpečenie obrany našej suverenity potrebujeme prijať rozhodnutie o prioritnom obstaraní systémov protivzdušnej a protiraketovej obrany, ktoré by okrem bežných vzdušných hrozieb boli spôsobilé eliminovať  krídlaté rakety s plochou dráhou letu a drony rôznych kategórií. Ak to bude v úzkej spolupráci s našimi spojencami, ako naznačuje nedávna iniciatíva ministerstva obrany, tak ešte lepšie. Nie všetky hrozby, ktoré môžu spadnúť z neba môžeme riešiť samostatne. Obstaranie a zaviesť do pužívania aspoň tie prostriedky, na ktoré máme, musí byť prioritným cieľom našej obrannej politiky. Len tak sa dá čeliť moderným vzdušným hrozbám v prípade možnej agresie voči našej krajine.

Martin Fedor